Podlahové vykurovanie patrí medzi sálavé spôsoby vykurovania. Podiel sálavej zložky ku konvekčnej na celkovom prenose tepla z vykurovacej plochy je 55 % : 45 %. Od klasického konvekčného vykurovania (radiátorové vykurovanie, konvektorové vykurovanie) sa podlahové vykurovanie odlišuje spôsobom prenosu tepla a teplotnými pomermi v miestnosti.
Pri konvekčnom vykurovaní odovzdáva vykurovacie teleso teplo okolitému vzduchu, ktorý následne odovzdáva teplo stenám. Typickým prejavom tohto spôsobu je fakt, že teplota vzduchu v miestnosti je vyššia, ako je teplota stien. V miestnostiach vzniká charakteristické prúdenie (zvýšená prašnosť) vzduchu a veľký rozdiel teplôt vzduchu pod stropom a pri podlahe.
Podlahové vykurovanie je na rozdiel od konvekčného charakterizované rovnomerným rozložením teploty a podstatne menším prúdením vzduchu (nižšia praš-nosť). Vplyvom sálavej zložky dochádza k ohrievaniu stien, obklopujúcich vykurovanú miestnosť. Od stien sa ohrieva okolitý vzduch. Optimálne je zachovaná relatívna vlhkosť vzduchu, čo priaznivo pôsobí na dýchacie cesty. Špecifický výkon podlahového vykurovania je okrem iných vplyvov závislý aj od teploty podlahy. Povrchová teplota podlahy musí byť pomerne nízka, 25 °C až 35 °C, aby nebola prekročená hygienicky stanovená hodnota. Teplota vykurovacieho média je maximálne 50 °C, čo zaraďuje podlahové vykurovanie medzi nízkoteplotné spôsoby vykurovania, vhodné na využívanie energie získanej z nízkopotencionálnych zdrojov.
Za ideálny spôsob vykurovania sa považuje vykurovanie s takým rozložením teplôt v miestnosti, pri ktorom je teplota vzduchu v oblasti hlavy o cca 2 °C až 3 °C nižšia, ako pri nohách. Tejto požiadavke sa najviac približuje práve teplovodné podlahové vykurovanie. Naviac, zníženie teploty o 2 °C až 3 °C znamená úsporu energie potrebnej na vykurovanie o 12 % až 18 %.